Správou dňa je dnes oznámenie, že občan  Marián K. si dovolil - len povážte tú trúfalosť - vyzvať iných občanov Slovenska, aby mu pomohli prísť upratať. Konkrétne aby mu pomohli upratať skládku komunálneho odpadu, nachádzajúcu sa na jeho pozemku. Dokonca oficiálne požiadal o asistenciu polície (ktorú si - ak nemá napr. výnimku z platenia DPH zakaždým keď si kúpi fešácke kanady - tiež platí ako my všetci ostatní), pretože minule ho takmer zmlátila skupina osôb, ktoré sa neoprávnene na jeho pozemku zdržiavala. Že beztrestne, to je snáď samozrejmé a nebudeme sa tým ani zaoberať.

Pomerne symptomatické je prehlásenie lídra a hovorcu tam usadených squatterov - môže prísť a na svoj majetok sa dokonca smie aj pozrieť, ale keď bude chcieť čo i len slamku preložiť, má sa na čo tešiť. Pomerne symptomatický je aj komentár dnešného vydania SME - my všetci máme problém, ale bagre ho nevyriešia. Pomôže len (ďalšia do zbierky) kopa peňazí (o.i. mojich) a času (o.i. môjho) a problém sa vyrieši. Alebo aj nevyrieši, v takom prípade zrejme vymyslíme inú formu pokusu o kvadratúru kruhu, investujeme ďalšie peniaze a čas a takto to pôjde pekne ďalej, dvadsať rokov sme vydržali, prečo by sme nie aj ďalších dvadsať. Alebo aj sto. Alebo aj plus nekonečno (peňazí aj času). Len treba byť trpezlivý. Dovtedy sa na svoj majetok môže vlastník chodiť pozerať a zlodeji (ak ich nebude príliš provokovať, napríklad samotným faktom svojej existencie) ho možno ani nezmlátia.

Nakoľko "zamlčaným podmetom" tejto vskutku odvážnej koncepcie je absolútna ochrana menšiny, ktorá je - najmä podľa chorých hláv blaváckych "členov spolku Humanitas" - prenasledovaná a utláčaná čisto na základe faktu že je menšinou, ústavné právo na ochranu majetku, ako aj zdravý rozum chrániaci slušných pred neslušnými, ide bokom. A Marian K. je aj tak nácek a rasista, takže kto s ním súhlasí, čo i len na úrovni 2 + 2 = 4, je tiež nácek a rasista. A náckovia rozpútali druhú svetovú vojnu a kto by už počúval vojnových štváčov, všakáno. Treba vypočuť a adekvátne riešiť sťažnosti zlodejov, že obec (do rozpočtu ktorej neprispeli ani korunou) im na ukradnuté pozemky ešte stále nenatiahla vodovod a asfaltku. A potom zainvestovať haldy peňazí a času, viď vyššie.

V búrkach protestov ktoré médiá až do ohláseného termínu upratovania budú svedomito rozdúchavať (sledovanosť je dôležitá a okrem toho treba podchytiť aj skupinu defaultne nasraných ľudí, ktorým štandardná produkcia v štýle "úchyl hľadá kravu" spôsobuje skôr žalúdočné ťažkosti) zanikne drobná, nenápadná správička. Ktorá však dáva odpoveď na otázku, ako to bude vyzerať, keď budeme (podľa návodu napr. takého Pataja) investovať čas a peniaze a dúfať že sa to vyrieši. Aj keď vieme, že na riešenie musí byť snaha na OBIDVOCH stranách, pričom na jednej nie je dôvod a na druhej už nie je ani chuť, ani čas a aj tých peňazí je už pomenej.

Dňa 17.09.2012, zapamätajme si tento dátum, došlo k zásadnej udalosti, ktorá jasne nastavuje zrkadlo zvrátenosti tejto krajiny a rovnako jasne ukazuje, že zvolená cesta vedie do pekla.  V tento deň na svojej facebookovej stránke Oskar Dobrovodský oficiálne oznámil, že sa vzdáva.

Nezvláda ďalšie multikultúrne obohacovanie zo strany svojich susedov. Konkrétne nezvláda neustále útoky, vyhrážky, hluk, smrad a v neposlednej miere neustálu buzeráciu zo strany štátnej aj neštátnej polície, až neuveriteľne ochotne spolupracujúcej (sem - tam aj za cenu drobného klamstva) s bandou asociálov v Oskarovom susedstve. Nechce už počúvať absurdné obvinenia z rasizmu. Odmieta si kúpiť modré slúchadlá a nechce, aby ho jeho 80-ročný otec chodil navštevovať na psychiatriu, kam by ho ďalšie spolužitie s úbohou diskriminovanou menšinou (tvorenej najmä skvelými hudobníkmi a vôbec úžasnými ľuďmi, ktorí sú najmä obeťou našich predsudkov - však Dorotka N.?) neodvratne doviedlo. Svojho chorého otca tam necháva. Otec sa odmieta odsťahovať, pretože a/ starý strom nepresadíš alebo b/ pán otec vyrastal v časoch, keď sa hajzlom a asociálnym hovädám neustupovalo, nejako tak je vychovaný a odmieta pochopiť, že by tomu mohlo byť aj inak. Respektíve, že by tomu podľa najrôznejších Pollákov, Kusých a Patajov takto byť MALO, a to v čo najširšom meradle po celom šírom Slovensku, pretože inak sa katastrofa dovalí (predstavte si tú hrôzu) možno aj do samotnej Blavy.

Čo znamená ponechanie chorého 80-ročného človeka v susedstve týchto zvierat (človek - ak nič iného - aspoň, s prepáčením za výraz, serie na JEDNU hromadu a za štyri roky by sa zmohol aspoň na vykopanie a používanie latríny), je asi jasné. Dúfam, že mesto Malacky prispeje  Oskarovi aspoň na
pohrebné náklady, keď mu doteraz nebolo schopné ani ochotné pomôcť nejako inak.

Že dom Oskara Dobrovodského nemá tržnú hodnotu ani na úrovni 20% toho, čo by mal v prípade viacej human-friendly susedstva (napríklad skládky toxického odpadu), to je len logický dôsledok celého problému. Že mu rozdiel nedoplatí nikto, to je tiež logické, má dom a že ten dom v dôsledku až dojemnej súčinnosti asociálov, štátu a samosprávy stratil svoju hodnotu, to je jeho problém. Mal sa starať a keď sa nevedel, znamená to že sa nestaral dosť.

Dňa 17.09.2012 (znovu : zapamätajme si tento dátum) symbol tých slušných vzdal svoj boj a kapituloval pred neslušnými, pretože tento štát sa zjavne stará viac o neslušných.

Tento deň si zaslúži nezmazateľne zapísať do kalendára ako pamätný deň. Pripomíname si kopu iných, v zásade bezvýznamných vecí, ale toto je (na rozdiel od napr. Dňa ústavy) dátum, ktorý má symbolický význam pre každého z nás. Lebo, parafrázujúc staré porekadlo, na Družstevnej ulici v Malackách sa bojovalo aj o NAŠE domovy. A prehrali sme. My všetci.

Teraz už len vymyslieť dostatočne priliehavý názov. "Deň multikultúrneho spolužitia" je príliš dlhý a má rasistický podtón. "Deň víťazstva asociálnych hajzlov" detto. Ako tak nad tým rozmýšľam, napadá ma jediný priliehavý názov, aj keď nejde o nič originálne - v USA si takto pripomínajú výročie prepadnutia Pearl Harbour.

Deň hanby.