Ak by chcel španielsky financminister nejakou odľahčenou formou vysvetliť, čo sa to vlastne cez víkend udialo, mohol by sa inšpirovať jednou slovenskou reklamou. „Nikto nechcel veriť, že do pondelka nezbankrotujem. Zavolal som preto sedemnástim kamarátom, hodili sme reč, a ja som nízko-úročenú pôžičku vytiahol z vysoko-zadlženého kolektívu. Hop-čip-čiririp-olé! Bez podmienok, chápeš?"

Dalo by sa aj o mnohom inom bohapusté žarty strúhať. Napríklad či je minister Ing. Peter „tabuľka" Kažimír iba totálny mimoň, ktorý (ako zrejme jediný v celej EU) ešte v piatok na víkend nepredpovedal žiadne mimoriadne udalosti, alebo či bol vývoj aj jemu jasný a on iba s bohorovnosťou sebe vlastnou čakal, že pondelok už nikdy nenastane a nikto sa ho preto nebude pýtať, ako dokázal cez víkend rozfofrovať cca miliardu našich peňazí. Alebo či treba hľadať pravdu niekde uprostred. Pretože dvojhodinový pokec sedemnástich ministrov, ktorého výsledkom je sto (alebo dvesto alebo bohviekoľkovlastne) miliárd poslaných niekomu, kto je v takom svrabe, že nikto aspoň sčasti príčetný neverí, že by to mohol niekedy aj vrátiť, toto celé „poskytnuté" z peňazí ktoré nikto z týchto sedemnástich nemá a bude si ich musieť sám požičať...to sa v dnešných časoch nedá označiť za nič mimoriadneho. Čo by znamenalo, že pán minister sa vlastne až tak veľmi nemýlil.

Lenže situácia je vážna.

Len aby sme chápali o akých číslach sa tu bavíme : náš podiel je (a to sa ešte nezačalo prihadzovať) miliarda eur, čo je napríklad o 100 miliónov viac, než na celý tento rok dostalo naše ministerstvo obrany. V preklade : ak/až tie prachy budeme musieť do Madridu/na účty veriteľov naozaj poslať, môžeme rovno rozpustiť a poslať domov celú slovenskú armádu, pretože v kasárňach si nebudeme môcť dovoliť ani len svietiť a odpratávať sneh, nie to ešte prevádzkovať nejakú zmysluplnú aktivitu. (Poznámka pre tých, čo tvrdia že armádu aj tak nepotrebujeme: armáda sa môže v dohľadnej dobe celkom zísť a ak aj, ostáva ešte tých sto mega a jesto u nás aj zopár iných inštitúcií, kam idú štátne peniaze. Napríklad také ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo školstva...)

Iste, nejde o priamu platbu. Iba o záruky. Zatiaľ. Akurát pamäť našepkáva, že ani do Grécka sme oficiálne neposielali výpalné (navaľ lóve lebo zbankrotujeme a Zem sa prestane krútiť), ale pôžičku. O ktorej vtedy poniektorí vysoko postavení psychopati dokonca s kamennou tvárou presviedčali verejnosť, že na nej ešte aj zarobíme. A potom Grécko lusklo prstami a polovica jeho dlhov zmizla, ktorý výkon (bez súčasného ofiko vyhlásenia štátneho bankrotu!!!) by dozaista ocenil aj David Copperfield.

Mimochodom - už som to raz napísal inde, ale opakovanie matka múdrosti: Španielske banky sú insolventné lebo bez rozmyslu rozdávali úvery skoro ako keby už nastal komunizmus (podľa jednej z definícií tento vypukne až bude v každej banke samoobsluha). Teraz potrebujú peniaze na rekapitalizáciu. Tieto dostanú od krajín ktoré ich nemajú a musia si ich požičať. Požičajú si ich od... bánk. Buď niečomu zásadne nerozumiem, alebo sa cez víkend niečo zásadného zmenilo v zákone o zachovaní hmoty, najmä tá pasáž že hmota nemôže vzniknúť z ničoho. Pretože aj peniaze sú - aspoň podľa mojich laických vedomostí -  forma hmoty.

K úvahám inšpirujú aj podmienky, za ktorých jednotlivé krajiny čerpajú zo záchranného fondu :

Grécko prachy dostalo za (veľmi jemne povedané) zničujúcich podmienok, de facto meniacich bývalú suverénnu republiku Grécko na nesvojprávny protektorát Socialistického zväzu európskych postdemokratických republík, známeho tiež ako EÚ. Lebo pokiaľ bude ruku na rozpočte držať Trojka, Gréci si môžu organizovať voľby hoci aj každý týždeň až kým sa vo vládnej funkcii nevystriedajú komplet všetci vrátane starcov a nemluvniat - rozdiel nebude voľným okom pozorovateľný.

Podmienky za ktoré dostalo pôžičku Írsko sú, hovorme si čo chceme, minimálne o triedu mäkšie.

Podmienky za ktorých bude čerpať prachy Španielsko sú, veľmi stručne povedané, kompletne žiadne. Stačilo vziať do ruky telefón. Mesiac po tom, čo volajúci do celého sveta kričal, zrejme za účelom zvýšenia svojej dôveryhodnosti, že všetko je v poriadku, žiaden úver ani záchranu netreba, to len antieurópske živly a rozvracači šťastných zajtrajškov tvrdia opak.

Takáto krivka naznačuje, že ak (až) si bude potrebovať „požičať" (ha-ha-ha) ďalší účastník tejto vzrušujúcej pyramídovej hry, napríklad také Francúzsko, bude sa zrejme za úspech považovať už to, keď to ostatným sponzorom aspoň dodatočne oznámi. Napríklad formou lístka s odkazom, ponechaného na dne vyrabovanej kasy...

Mimochodom - Nemci majú do pätnásteho pokolenia na krku dedičný hriech o.i. za to, že ich prapredkovia (zväčša dávno pod zemou) poslali do Prahy ríšskeho protektora. Za to, že aj MY sa podieľame na poslaní TROCH protektorov do Grécka... no nič. Pocit hanby sa v dnešnej dobe zjavne až tak nenosí. To viete, kríza.

Ale na tom celom sa dajú nájsť aj pozitívne prvky.  Taký priemerný Grécky volič si dnes ráno prečítal noviny, zistil za akých podmienok dostali peniaze Španieli, porovná ich s tými ktoré dostalo Grécko a celkom isto sa zamyslí. A o týždeň bude dozaista hlasovať proeurópsky, lebo veď príklady priťahujú a niet nad názornú ukážku o rovnosti a ešte väčšej rovnosti jednotlivých členov EU.

Aké následky to bude mať na ďalšiu existenciu eurozóny, najmä na počet jej účastníkov, o tom má asi aj pánboh od svojich analytikov celú paletu kompletne rozdielnych názorov.

Ja osobne si myslím, že pre naštartovanie posledného kola smerom k definitívnemu koncu eurozóny sa takto cez víkend a po telefóne naozaj nedalo vymyslieť nič efektívnejšie.