Tempo udalostí týkajúcich sa Grécka/eurovalu atp. síce zvyšujúcimi sa otáčkami dáva najavo, že sa blížime do finále, niektoré veci  sú však plusmínus konštantné a nezaškodí si ich pripomenúť.

Napríklad taký masívne používaný termín „grécka nákaza", ktorú musíme zastaviť za úplne akúkoľvek cenu, stratu suverenity nevynímajúc. Samotná choroba spočíva v tom, že Grécko si dlhé roky každoročne požičiavalo na svoju prevádzku. Teraz neriešme či je priemerný BMI vyšší v Grécku alebo na Slovensku, alebo či sú tu iné dôležité veci ktoré akútne treba zaplatiť. Podstatné je to, že postupne ten dlh narástol do tej miery, až sa prvý dostatočne vysoko postavený vrták nahlas opýtal, či to jedného dňa dokáže aj zaplatiť. Dokonca to bol možno ten istý vrták, čo podobne blbými otázkami spustil hypotekárnu krízu (video tu, cca od 7.00). A keďže odpoveď znela že pravdepodobne ani nie, a slovo „úver" je odvodené od „uveriť že vráti", najprv pomaly a potom čoraz rýchlejšie rástli úrokové miery za ktoré si Grécko požičiavalo a zároveň postupne klesal jeho rating až na dnešnú úroveň. To by sme mali opísanú grécku chorobu. Jej nákazlivosť následne spočíva v tom, že tú istú otázku si investori začali klásť (a tie isté odpovede dostávať a na ich základe tie isté opatrenia prijímať) aj v prípade iných, rovnako rozšafne si počínajúcich krajín. Podobnú epidémiu sa mi podarilo rozpútať aj u nás doma : opýtal som sa priateľky či vytlakuje 200 kg činku. Keď povedala že nie, opýtal som sa aj suseda, následne tety predavačky v potravinách a ďalej som už sa radšej ani nepýtal, lebo choroba začala naberať epidemický rozsah...

Ďalším zhusta používaným slovným spojením je že eurozóna musí „ukázať mohutnú palebnú silu" aby ukľudnila nervózne trhy (a tie sa následne prestali štorcovať a požičiavali neskutočne zadlženým krajinám ďalej, ako keby ani nesnežilo). Tá palebná sila má byť taká mohutná, že trhy, totálne uveličené tým nepredstaviteľne brutálnym číslom, padnú na zadok a otvoria peňaženky dokorán. A v čom konkrétne bude spočívať ona palebná sila?

Tu sa treba vrátiť ku slovu „trhy". Trh v danom kontexte znamená najmä banky a iné subjekty ktoré majú toľko prachov aby vedeli úverovať krajiny. Ktoré prachy nemajú a hospodária tak, že si musia donemoty požičiavať viac a viac - to len aby sa nezabudlo. No, a tieto trhy sú teraz nervózne lebo vyššie opísaným myšlienkovým postupom došli k tomu, že prachy ktoré už do Grécka (Talianska, Portugalska...Francúzska...Slovenska) nahádzali, by mohli naspäť aj nedostať a preto nejavia veľkú ochotu požičiavať im ďalej. Palebná sila znamená ohromnú sumu ktorú je eurozóna ... a tu sa to zauzľuje. Ak by sme sa pohybovali na planéte príčetných, palebnú silu by predstavovala suma peňazí ktoré sú štáty ochotné a najmä aj REÁLNE SCHOPNÉ položiť na stôl aby zaplatili svoje a prípadne aj cudzie dlhy. V kontexte eurozóny je palebná sila (ukazovaná trhom nech sa ukľudnia) predstavovaná sumou peňazí ktoré štáty vedia položiť na stôl  lebo si ich už požičali + zvyškom tvoreným sumou, ktorú sú ochotné si v budúcnosti požičať, prípadne za vrátenie ktorej sú ochotné sa zaručiť. Poznámka: požičiavať si ich plánujú na tom istom trhu, ktorý plánujú ukľudňovať.

Pomiňme zábavný detail, že investori sa majú ukľudniť pohľadom na ich vlastné peniaze. Mňa skôr fascinuje to, že sa tu deklaruje výlučne OCHOTA požičať si. Nuž, ja osobne som ochotný požičať si pol miliardy dnes, ďalších päť miliárd do týždňa a keďsa naseriem, tak aj ďalších sto miliárd do konca roka. Pre krátkosť času (kríza!) sa však taktne mlčí o tom, že tu dokolečka spomíname ochotu a nie schopnosť požičať si. Ktorá sa od ochoty pomerne výrazne líši, najmä tým, že v nej figuruje aj ochota niekoho iného dotyčnému tú pôžičku poskytnúť.  Ale veď prečo by sme nesľubovali že si požičiame, keď plánujeme investorov uľudniť aby sa poslušne zmenili na kríženca bankomatu so samoobsluhou a na požiadanie nakúpili ľubovoľné množstvo dlhopisov Celé to má fungovať zhruba tak, že keď si nejaký štát nebude schopný požičať za ako-tak znesiteľný úrok na trhu, požičajú mu na tento úrok z eurovalu. Do ktorého - len aby sa nezabudlo - svoj podiel jednotlivé krajiny nalejú z peňazí, ktoré si predtým na tom istom trhu požičajú, pretože žiadna z nich tie prachy v skutočnosti nemá. Aby to bolo ešte zábavnejšie, podľa najnovšieho nápadu na riešenie krízy sa majú zlé ratingy krajín utajovať. V preklade : ak chceš, investuj, o návratnosti a rizikách ti nepovieme ani slovo a keď to celé ľahne, sprdneme ťa pod čiernu zem za zbytočné a nezodpovedné hazardovanie. Kto dokáže nájsť desať rozdielov medzi týmto a ruletou, kde sa tiež predpokladá náhodné investovanie na jednotlivé čísla (krajiny)?

A aby sa nezabudlo - trhy boli nervózne z toho že Grécko by teoreticky mohlo nesplatiť svoje dlhy, resp. ani len utiahnuť úroky. V rámci nástrojov na ich ukľudnenie sme sa dohodli že na polovicu požičaných peňazí môžu rovno zabudnúť.

Teraz malá skúška správnosti : váš sused si každý mesiac pred výplatou od vás požičia. Úroky síce ako-tak spláca, ale istina veselo rastie do nebies. A keď je ten dlh tak veľký, že mu je ochotná požičať už len nebankovka na príslušne veľký úrok (lebo riziko nevrátenia) a aj vy už začínate byť nervózny (lebo riziko nevrátenia), celá bytovka (všetci do nohy zadlžení že až hrôza) sa dohodne na vytvorení záchranného valu z peňazí, ktoré si od vás požičajú sčasti hneď a sčasti sa zaviažu v prípade potreby pozháňať (požičať si od vás) v ďalšej budúcnosti. O svojej finančnej kondícii nepovedia ani muk lebo aby nebola panika. Príležitostne si tie dlhy môžu seknúť o polovicu lebo prečo by nemohli. Kontrolná otázka : svoje peniaze by ste radšej investovali a) do tohto grandiózneho projektu alebo b) do odvrátenej strany Mesiaca?

Aby to bolo ešte veselšie, bola prijatá zásada že banky sa majú rekapitalizovať lebo sú tu riziká že by to neustáli. Pomiňme detail, že opatrenie sa prijíma o.i. aj na základe výsledkov rôznach stres testov, v ktorých výborne obstála aj taká Dexia. A položme si otázku, odkiaľ asi tak peniaze na rekapitalizáciu pritečú. Aj vaša ruka teraz inštinktívne siahla po peňaženke?

Plus ešte pár perličiek na dokreslenie celej tej nádhery : Sarkozyho podnetný návrh na zomknutie šíkov, výnimočne adresovaný Londýnu a nie primitívnym kmeňom žijúcim východne od línie Odra - Dunaj, drobný detail, že síce sa dohodol 50% haircut, ale ani len veverička ešte netuší, kto a koľko svojich peňazí z Grécka odpíše - čo v preklade znamená že to čo dohodli je nie len veľké, ale ešte aj guľové. A ako totálny zlatý klinec do hlavy následne odštartovaná snaha namočiť do európskej dlhovej priepasti aj komunistickú Čínu. To je iný pohľad pre bohov : vodcovia najbohatších a priemyselne najvyspelejších kapitalistických krajín idú prevádzkovať rektálnu speleológiu k vodcom najväčšej komunistickej strany na svete. S cieľom vyžobrať si od nich ďalšie prachy aby kasínový socializmus mohol fungovať aspoň do ďalších volieb. Keď toto odznelo, Lenin musel v rakve rotovať ako ventilátor - on totiž naivne predpovedal, že kapitalisti si od neho ten povraz na ktorom ich obesí, kúpia. Že by si ho niekedy chceli požičať, to ho nenapadlo ani v najbujnejšej fantázii.

Ale toto všetko platilo len do včera, zrejme aby sa nezabudlo akú priemernú trvanlivosť majú dohody vyrokované po nociach v Bruseli.  Aktuálne (02.11.2011, 19:00 hod) je stav asi taký, Gréci tejto najväčšej pyramídovej hre v dejinách idú ukázať taký megafakerfinger, aký v zaznamenanej histórii nemá absolútne žiadnu konkurenciu.